Krajiny sveta - cestovateľský sprievodca
informácie a rady pre cestovateľov
krajina, jej obyvateľstvo, história ...
možnosti dovolenky
turistické zaujímavosti a atrakcie
špecializované cestovné kancelárie
Krajiny sveta na mape
klikacia mapa sveta - výber dovolenky
Uzbekistanfotogaléria Uzbekistan
 
Oficiálny názov: Republika Uzbekistan
Správne členenie: 12 oblastí
Politický systém:republika
Hlavné mesto:Taškent
Rozloha v km2:448 900
Obyvateľstvo:27 400 000 (hustota 61 os. / km2)
Jazyk:uzbečtina, ruština
Mena:uzbecký som ( 1€ -> cca 2470 UZS )
Lokalita:Kajiny sveta - Ázia
Časové pásmo: Z + 4:00h
Susedia:Afganistan, Kazachstan, Kirgizsko, Tadžikistan, Turkménsko
 
 
Organizov. zájazdy: áno
Vycestovanie: cestovný pas, vízum
Pozri tiež: Uzbekistan
 dovolenka Uzbekistan
 • hotely Uzbekistan
 • doprava Uzbekistan
 • letenky Uzbekistan
 • cestovné kancelárie Uzbekistan
 • lastminute Uzbekistan
 
NAJPOPULÁRNEJŠIE KRAJINY SVETA - TOP 15:
 
Bulharsko, Česko, Egypt, Francúzsko, Grécko, Chorvátsko, Kuba, Rakúsko, Rusko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko, Švajčiarsko, Taliansko, Thajsko, Turecko
 
reklamný priestor

UZBEKISTAN

Stredoázijská krajina so starobylou kultúrou a tradíciou závlahového poľnohospodárstva stojí na prahu novej budúcnosti.

Uzbekistan je často nazývaný stredoázijskou Mezopotámiou, pretože jeho staroveké ríše Chorezm, Sogdiana a Baktria sa tiež nachádzali medzi dvomi veľkými riekami Amudar´jou na juhu a Syrdar´jou na severe, ktorá pramení pod štítmi Pamíru a Ťan Šanu. Obidve rieky pretekajú podhorskými oázami a obidve nakoniec ústia do zanikajúceho bezodtokového Aralského jazera. Dnešný Uzbekistan zaberá však menšie územie, než aké vyznačujú obidve rieky. Leží iba v južnej polovici na rozľahlých rovinách, ktoré pokrýva púšť Kyzylkum svojimi piesočnými presypmi a kamennými plošinami.

Prírodné podmienky krajiny

Uzbekistanu patria aj nížinné brehy dolného toku Amudar´je vrátane jej barinatej delty s mnohými živými aj mŕtvymi ramenami. Tretím krajinným celkom je plošina Ustjurt pri Aralskom jazere, ktorá je posiata slaniskami a miestami sa nad ňou dvíhajú krasové plošiny. Iba juhovýchod krajiny má horský charakter. Na uzbecké územie tam vybieha niekoľko chrbtov veľhorského Ťan Šanu s výškami viac ako 2.000 m. Medzi chrbtami v horských údoliach pretekajú dravé ľadovcové rieky a ležia tu významné medzihorské a podhorské kotliny, z ktorých najväčšie sú Ferganská, Taškentská a Zeravšanská. V týchto a ďalších kotlinách žijú štyri pätiny obyvateľov krajiny. Zvyšok sídli pozdĺž Amudar´je a v jej delte.

V podhorských oblastiach sú najvhodnejšie podmienky pre závlahové poľnohospodárstvo, pretože sú tam početné vodnaté rieky, ktoré majú dostatočný spád. Poľnohospodárska pôda siaha až do výšok okolo 1.500 m nad morom. V týchto kotlinách na úpätí veľhôr tiež vyrástli strediská starobylých ríš, ako je Samarkand, Buchara, Kokand, Čiva, ale aj moderné súčasné mestá, ku ktorým patrí predovšetkým hlavné mesto Taškent. Bohužiaľ celá podhorská oblasť leží v tektonicky veľmi živej zóne a ničivé zemetrasenia pustošia tamojšie mestá už od staroveku. Posledné veľké zemetrasenie roku 1966 premenilo Taškent na kopu ruín.

História, obyvateľstvo

Najstaršími predkami dnešných Uzbekov boli obyvatelia starovekých ríš, v ktorých sa hovorilo iránskymi jazykmi. Tí tiež zaviedli tradíciu závlahového poľnohospodárstva. Asi od polovice 1. tisícročia n.l. až do 17. storočia bolo toto územie pod vplyvom rôznych turkotatárskych kmeňov, ktoré sa miesili s domácim obyvateľstvom a zároveň šírili novú vieru, islam. Najväčší rozkvet stredovekých islamských ríš nastal v 9. a 10. storočí a vyvrcholil za vlády Timura (Temerlana), ktorý si zvolil Samarkand za svoje sídelné mesto. Vtedajší kultúrny a hospodársky rozvoj dodnes pripomínajú orientálne stavby (minarety, mešity a medresy).

Poslednú veľkú vlnu prívalu nového obyvateľstva predstavoval v 16. storočí vpád kočovných tureckých kmeňov, ktoré ovládli celú Strednú Áziu a založili niekoľko chanátov a emirátov so strediskami v Čive, Buchare a Kokandu. Títo kočovníci a bojovníci si hovorili Uzbekovia, snáď podľa niektorého svojho významného náčelníka, a tento názov sa neskôr preniesol aj na územie, ktoré ovládli, a tiež na pôvodných obyvateľov. Rozdiely medzi starými usadlíkmi a bývalými bojovnými nomádmi zostávajú dodnes.

Potomkovia pôvodných obyvateľov sa živia poľnohospodárstvom a remeslami a sú štýlom života a tradíciami zviazaní so svojou obcou a pôdou. Bývalí kočovníci stále inklinujú k túlavému spôsobu života medzi zimnými a letnými pastvinami a spoliehajú sa viac na rodové putá než na štát. Takto diferencovaný národ Uzbekov sa dostal v 19. storočí pod nadvládu Ruska a po roku 1921 Sovietskeho zväzu. Za sovietskej vlády boli mnohé staré tradície násilne popretrhané a nahradené komunistickou ideológiou. Sovietska vláda však zaviedla do Uzbekistanu priemysel, započala s ťažbou ropy a zemného plynu, rúd a uhlia. Na rieke Syrdar´ji boli vybudované hydroelektrárne a boli prekopané nové zavlažovacie kanály. Napriek tomu medzi obyvateľstvom pretrvávajú staré tradície a odlišné dialekty.

Hospodárstvo a prírodné zdroje

Hospodárstvo Uzbekistanu sa opiera predovšetkým o poľnohospodárstvo, aj keď krajina má na stredoázijské pomery celkom dobre rozvinutý priemysel. Hlavnými poľnohospodárskymi produktmi sú bavlna, hodváb, perzián z karakulských oviec a v oblasti priemyslu to je ťažba zemného plynu. Bavlník sa pestuje na zavlažovaných poliach vo všetkých kotlinách, oázach aj v podhorskej Hladovej stepi na brehu Syrdar´je. Väčšinu poľných prác obstarávajú ženy, zatiaľ čo muži pracujú na dômyselných systémoch zavlažovacích kanálov. Na brehoch riek a pozdĺž zavlažovacích kanálov potom rastú stromoradia morušovníkov. Predovšetkým pre domácu potrebu sa pestuje kukurica, miestami ryža, u drobných pestovateľov prevláda sadárstvo, zeleninárstvo a vinárstvo. Závlahové poľnohospodárstvo predstavuje úctyhodných 18 % poľnohospodárskej pôdy. Na nezavlažovaných poliach sa pestuje obilie, predovšetkým pšenica.

Púšť zaberá asi 60% krajiny. V zime a po jarných dažďoch poskytuje chudobnú pašu pre kočujúce stáda, ktoré sa postupujúcim letom sťahujú na horské pastviny. Uzbecký priemysel sa sústreďuje na ťažbu a transport zemného plynu, ktorého náleziská sú pri mestách Buchara a Gazli, odkiaľ je transportovaný plynovodom do Ruska. Významná je aj ťažba hnedého uhlia a ropy pod horami u mesta Andižan. Uzbecká energetika je celkom nezávislá a ešte môže elektrinu vyvážať. Ťažba farebných kovov je základom miestneho priemyslu, sústredeného v niekoľkých veľkých mestách. V púšti Kyzylkum sa ťažia aj menšie množstvá zlata.

Po vyhlásení nezávislosti

Uzbekistan vyhlásil nezávislosť na Sovietskom zväze roku 1991. Pri moci však zostala komunistická strana, premenovaná na Ľudovo demokratickú stranu. Roku 1992 bola schválená nová ústava, ktorá uzákonila demokratický pluralitný systém, ale zároveň posílila právomoci prezidenta. Prezident Islom Karimov využil vojnu v susednom Tadžikistane ako zámienku k potlačeniu opozície vo vlastnej krajine. Opozičné strany neboli oficiálne uznané, ich členovia boli prenasledovaní a väznení.

Objavenie ropy vo Ferganskej kotline otvorilo uzbeckému hospodárstvu nové perspektívy. Hospodárske reformy však prebiehajú pomaly. Životná úroveň obyvateľov prudko poklesla v dôsledku rastu cien pšenice, ktorú krajina dováža, a poklesu cien bavlny, ktorú krajina vyváža. Inflácia zostáva vysoká.

Sovietsky zväz - ZSSR

Po októbrovej revolúcii r. 1917 bol v Rusku zvrhnutý cársky režim a boľševikmi sformovaný nový štátny útvar, ktorý tvorilo v hlavnom období existovania až 15 zväzových republík. Zväz sovietskych socialistických republík, ako už samotný názov naznačuje, vznikol a fungoval na základoch socialistických ideálov, ktoré sa ukázali ako utopistické a nefunkčné po aplikovaní v reálnom polarizovannom svete. Celá 1/6 sveta, ktorá sa ocitla priamo v tomto štátnom zoskupení ako aj množstvo ďalších krajín do ktorých bol socializmus rozšírený dobrovolne i násilím, dosiahli v priebehu niekoľkých desaťročí morálny a ekonomický kolaps.

Existencia dvoch ideovo nepriateľskych táborov, na jednej strane socializmu reprezentovaného Sovietskym zväzom a kapitalizmu na čele s Spojenými štátmi, spôsobovala obom táborom obrovské plytvanie a straty. Pretekom v zbrojení boli v tábore socializmu obetované takmer všetky možnosti spoločenského na­ pre­do­va­nia. V roku 1985 prevzal vyčerpanú svetovú veľmoc Michail Gorbačov, ktorý ako prezident Sovietskeho zväzu zavŕšil perestrojku a glasnosť aby Sovietsky zväz diplomatickým spôsobom "rozviazal" a rozpustil. Tieto udalosti mali významný vplyv aj na zmeny spoločenského zriadenia v ostatných kra­ji­ nách sovietskeho bloku: Poľsko, Maďarsko, Československo, Bulharsko, NDR, ktoré za výraznej podpory západu prešli na druhú stranu. Symbolickým dňom procesu zmeny bol 9. november 1989, kedy padol Berlínsky múr. Oficiálnym koncom ZSSR bol dátum 31. december 1991.


ZSSR 15 zväzových republík


Zväzová republika Hlavné mesto Vstup Ukončenie Nástupnícka krajina
Rozloha v km2
Pošet obyvateľov
         
 
 
Arménska SSR Jerevan 05.12.1936 23.09.1991 Arménsko
29 800
2 976 372
Azerbajdžanská SSR Baku 05.12.1936 30.08.1991 Azerbajdžan
86 600
7 961 619
Bieloruská SSR Minsk 30.12.1922 26.12.1991 Bielorusko
207 595
9 784 000
Estónska SSR Tallinn 06.08.1940 06.09.1991 Estónsko
45 226
1 340 000
Gruzínska SSR Tbilisi 05.12.1936 26.12.1991 Gruzínsko
69 700
4 662 000
Kazašská SSR Alma-Ata 05.12.1936 16.12.1991 Kazachstan
2 724 900
15 730 000
Kirgizská SSR Frunze 05.12.1936 31.08.1991 Kirgizsko
198 500
5 148 000
Litovská SSR Vilnius 03.08.1940 06.09.1991 Litva
65 300
3 250 000
Lotyšská SSR Riga 03.08.1940 06.09.1991 Lotyšsko
64 590
2 290 000
Moldavská SSR Kišinev 02.08.1940 27.08.1991 Moldavsko
33 840
4 264 000
Ruská SFSR Moskva 30.12.1922 26.12.1991 Rusko
17 075 200
147 740 000
Tadžická SSR Dušanbe 05.12.1929 26.12.1991 Tadžikistan
143 100
7 321 000
Turkménska SSR Ašchabad 27.10.1924 27.10.1991 Turkménsko
488 100
5 100 000
Ukrajinská SSR Kyjev 30.12.1922 10.12.1991 Ukrajina
603 700
? 50 100 000
Uzbecká SSR Taškent 27.10.1924 31.08.1991 Uzbekistan
448 900
27 400 000


 

Copyright © 2010−2026, Svet-dovoleniek, travel agency