 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
 |
krajina, jej obyvateľstvo, história ...
možnosti dovolenky
turistické zaujímavosti a atrakcie
špecializované cestovné kancelárie
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
GRÉCKO
Krajina, ktorá je kolískou európskej kultúry a dosiahla svojho vrcholu už v dobe antiky, si v súčasnom svete hľadá svoje miesto v rodine európskych krajín.
V 17. storočí napísal jeden cestovateľ o Grécku : „Myseľ je očarená, telo unavené a oči potešené.“ Grécko je legendárna krajina s krásnou prírodou, bohatým kultúrnym dedičstvom a pamiatkami nevyčísliteľnej hodnoty. Pred 2.500 rokmi bolo Grécko strediskom západného sveta, kolískou západnej civilizácie a demokratickej vlády.
Moderné Grécko však prežilo občiansku vojnu a stále naň dolieha dramatická politická situácia a hospodárske problémy. Aj keď staroveké grécke mestá boli pokrokové a úspešné, príliš medzi sebou súťažili o to, aby sa stali strediskami zjednoteného štátu. Najmä Atény a Sparta spolu viedli neľútostný boj o nadvládu. Grécko prekvitalo aj v období Rímskej ríše a tiež v časoch Byzantskej ríše.
Prevrat nastal v roku 1460, kedy sa Grécko dostalo pod vplyv Turkov a väčšina gréckeho územia sa stala súčasťou Osmanskej ríše a zostala pod tureckou nadvládou takmer 400 rokov. Toto obdobie dodnes ovplyvňuje grécke postoje v zahraničnej politike. Po deväťročnej vojne (1821-30) sa Grécko stalo nezávislým kráľovstvom, ale jeho dnešné hranice boli vytýčené až po 2. svetovej vojne.
Povojnový vývoj
V 1. svetovej vojne bojovalo Grécko po boku spojencov a po jej ukončení získalo nové územia na úkor Turecka, ktoré stálo na strene Nemecka. Veľa Turkov žijúcich v Macedónsku a Trácii opustilo krajinu a odišlo ďalej na východ. V 2. svetovej vojne bolo Grécko obsadené nemeckými a talianskymi vojskami, proti ktorým bojovali grécki odbojári. Po britskej invázii roku 1944 okupanti opustili krajinu, ale ešte dlho po ukončení vojny bojovali v horách komunistické partizánske jednotky proti armádnym silám. Partizánske jednotky boli nakoniec s britskou a americkou pomocou porazené. Stalo sa tak, keď sa juhoslovanský prezident Tito nedohodol s Moskvou a prerušil podporu gréckym komunistom.
Občianska vojna skončila roku 1949, ale politická nestabilita sa v krajine prejavovala ešte niekoľko rokov. Roku 1967 prebehol úspešný vojenský prevrat, vedený plk. Georgiosom Papadopulosom a mladý kráľ Konštantín II. musel odísť do rímskeho exilu. Roku 1973 vyhlásil Papadopulos republiku a stal sa jej prvým prezidentom. Po niekoľkých mesiacoch bol zvrhnutý ďalším vojenským prevratom a moc uchopila nová vojenská vláda.
Medzitým sa skomplikovali vzťahy s Tureckom a to vinou cyperského problému. Turecko obsadilo roku 1974 severnú časť Cypru, čo malo za následok pád gréckej vojenskej junty. Grécko, ktoré pôvodne vstúpilo do NATO roku 1952, obnovilo členstvo v Aliancii po šiestich rokoch roku 1980 a o rok neskôr sa stalo členom Európskeho hospodárskeho spoločenstva. Popri veľkej finančnej podpore získalo prístup na západoeurópske trhy, čo malo značný prínos pre grécke poľnohospodárstvo.
Najčlenitejšia krajina Európy
Grécku pevninskú krajinu charakterizujú horské chrbty, hlboko zarezané morské zálivy, početné polostrovy vrátane Peloponézu a ostrovy. Pohorie Pindos s najvyšším vrcholom Smólikas (2.637m)sa tiahne priečne celým Gréckom od hraníc s Albánskom na severe až po Korintský záliv na juhu. Ďalšie horské chrbty smerujú na juh a na východ k najvyššej hore slávnemu Olympu (2.917 m) a ďalej až k Egejskému moru.
Aj keď takmer tri štvrtiny územia sú hornaté so stredomorským podnebím a neúrodnou pôdou, zostáva poľnohospodárstvo hlavnou hospodárskou činnosťou. Až do roku 1950 pestovala väčšina roľníkov plodiny iba pre vlastnú potrebu. Rozsiahle územia v Macedónii, Trácii a v pohorí Pindos pokrývajú lesy. Južné a stredné Grécko tvorí vápencová krasová krajina so suchou stredomorskou vegetáciou s krovinami a riedkymi lesmi. Lesy v nižších polohách padli za obeť z časti lesným požiarom, ktoré tu bývajú časté a z časti padli za obeť ťažbe dreva.
Súčasťou Grécka sú početné ostrovy a súostrovia, ktorých počet je najvyšší v Európe a preto je Grécko najčlenitejšia krajina Európy. V Jónskom mori patrí k najväčším ostrovom Kérkira, Kefalonia a Zakintos, v Egejskom mori je to predovšetkým Kréta, súostrovie Kyklady, Severné a Južné Sporady a veľa samostatných ostrovov na severe Egejského mora. Na Kréte sa darí viacerým rastlinným druhom, v roku 1981 tu zriadili biosférickú rezerváciu. Oblasť Atiky je známa liečivými bylinami a divo rastúcimi kvetinami, ktoré dávajú vynikajúci med. Na súostroví Dodekanézy sa z pobrežných vôd získava morská huba.
Gréci sú známi námorníci a roľníci
Intenzívne poľnohospodárstvo sa sústreďuje do úrodných nížin na východnom pobreží. V Thesálii v strednom Grécku sa pestujú paradajky, bavlna a obilie, v macedónskych nížinách pozdĺž riek Axios a Aliákmon ovocné stromy, v nížine rieky Strýmonas v Thrákii tabak a na poloostrove Peloponéz rovnako ako na Kréte sa darí vínnej réve, pomarančom a olivám.
Dopravné spojenie medzi väčšinou oblastí je nedostatočné, nakoľko vzdialenosti sú veľké a krajina hornatá a členitá. Krajinu spája predovšetkým more, Grécko má takmer 14.000 km pobrežia. Takmer 90% vývozu a dovozu sa tiež realizuje po vode. Na pevnine vedú hlavné komunikačné ťahy hlavne pozdĺž pobrežia. Grécko bolo jednou z posledných európskych krajín ktorá začala budovať železnicu, stalo sa tak až v roku 1869.
V Iónskom a Egejskom mori sa nachádza asi 2.000 ostrovov, no iba necelých 200 ostrovov je obývaných. K turisticky najzaujímavejším patrí Kréta, Kérkira, Míkonos a Ródos, ktoré majú vlastné medzinárodné letiská, zatiaľ čo medzi ostatnými ostrovmi je iba vnútrozemné spojenie. Ostatné ostrovy sú s vonkajším svetom spojené prístavom Pireas, ktorý je širšou súčasťou Athén. Grécko predstavuje najnižší výbežok Balkánskeho polostrova.
Grécke hospodárstvo sa na konci občianskej vojny roku 1949 dostalo do znepokojivej situácie. Jedinými priemyselnými podnikmi v krajine boli továrne na spracovanie tabaku a kože a produkujúce bavlnu a potraviny. K využívaniu prírodných zdrojov chýbali peniaze. V nasledujúcich 25 rokoch došlo k prudkému hospodárskemu rozvoju, ktorý bol financovaný z veľkej časti západnou Európou a Spojenými štátmi. Nové zavlažovacie systémy pomohli poľnohospodárstvu a nové elektrárne umožnili rozvoj priemyslu, najmä stavbe lodí, výrobe hliníka, oceli, plastických hmôt, chemikálií a elektrotechniky.
Vzostup cien ropy a hospodárska recesia v polovici 70. rokov rozvoj krajiny spomalili. Väčšina výroby má stále veľký podiel ručnej práce a technológia zaostáva za vyspelými krajinami Európy. Grécko tak zostáva relatívne chudobné. Ako v minulosti tak aj v súčasnosti musí väčšinu priemyselných výrobkov dovážať. Napriek tomu že cestovný ruch zaisťuje stále príjmy, krajina hľadá zdroje cudzej meny aj inde. V minulosti patrili k hlavným odberateľom gréckych poľnohospodárskych výrobkov a k zákazníkom opravovní lodí komunistické krajiny, ktoré na oplátku dodávali elektrickú energiu, telekomunikačné zariadenia a ropu. Rozpadom Sovietskeho zväzu, muselo Grécko začať nakupovať ropu za svetové ceny.
Obchodná flotila sa v posledných 40 rokoch rozvíjala nerovnomerne. Grécko, ktorého námorné tradície siahajú až k legendárnemu Odyseovi, má dnes po Libérii a Paname tretie najväčšie obchodné loďstvo na svete. Pokiaľ by sa zarátali aj lode plaviace sa pod libérijskou, panamskou či cyperskou vlajkou, bola by grécka obchodná flotila najväčšia na svete, aj preto sú Gréci vo svete známi hlavne ako námorníci.
Dovolenka sa stáva významným zdrojom gréckych príjmov
Roku 1996 vystriedal Kostas Simitis na čele vlády Andreasa Papandreasa, ktorý zomrel. Smitis sa snaží zlepšiť hospodársku situáciu znižovaním verejných výdavkov a infláciu, ktorá v čase jeho nástupu do funkcie dosahovala 10%. Protekcia kvitne a od víťazných politikov sa očakáva, že sa svojim priaznivcom odmenia pohodlnými miestami v štátnej správe. Vnútorná politika sa zaoberá najmä problémami miest. Priemyselný rozvoj po roku 1950 bol sprevádzaný prudkým rastom mestskej populácie a intenzívnou bytovou výstavbou. Počet obyvateľov hlavného mesta Atén vzrástol od roku 1945 šesťkrát a dnes tam žije viac ako 30% obyvateľov krajiny.
Viac než polovica z 10 miliónov Grékov žije v šiestich najväčších mestách. Sú to Atény, Soluň, Pátra, Héraklion, Vólos a Lárissa. Ľudia z ostrovov a vidieckych oblastí odchádzajú s výnimkou tých ktorí sa živia turistickým ruchom. Do miest uteká predovšetkým mládež pred ťažkou prácou v poľnohospodárstve. Mestá sú preplnené a mnohé predmestia nemajú kanalizáciu ani vodovod. Chýbajú nemocnice i školy. Mnoho mladých Grékov emigrovalo, najmä do Spojených štátov, Kanady, Austrálie, Afriky a krajín Európskej únie, najmä do Nemecka.
Grécko ročne navštívi okolo 5 miliónov turistov, z ktorých tri štvrtiny prichádzajú zo západnej Európy. Cieľom sú väčšinou Atény a ďalšie staré antické mestá. V posledných rokoch sa príval turistov nevyhol ani dosiaľ neporušeným ostrovom v Iónskom mori, ako sú Lefkáda, Paxoí a Zákinthos, alebo v Egejskom mori, ku ktorým patria Amorgós, Kéos, Pátmos alebo Skopelos. Svet dovoleniek sa tak stáva významným zdrojom gréckych príjmov.
Cestovný ruch objavuje grécke ostrovy
Grécke ostrovy sú rôzneho pôvodu a zloženia, čo im dáva odlišný vzhľad: ostrovy v Iónskom mori sú prevažne vápencové a majú typickú krasovú krajinu. Ostrovy Skíros, Páros, Íos, Anáfi a Tínos tvoria kryštalické vápence, ostrov Míkonos tvorí žula a Théra je sopečného pôvodu. Vznikla z pemzy a lávy. Niektoré ostrovy sú bez vody a pusté ako Pátmos, na iných sa dvíhajú zalesnené kopce ako na Egine alebo majú chránené vodnaté údolia ako Kefalonia.
Iónske kopcovité ostrovy Korfu a Lefkáda sú známe svojou zeleňou. Zákynthos voňavými záhradami a Itháka malebnými prístavmi. Väčšina ostrovov v Kykládach je takmer bez vegetácie a sú na nich biele domy a veterné mlyny. Chios, Lésbos, Sámos a Ikaria sú naopak úrodné s hojnými prameňmi a hustými lesmi. Amorgós a Théra má malebné útesy. Na Rhodose a Kréte, ktoré ležia uprostred priezračného mora sú starobylé mestá obklopené záhradami, vinicami, pšeničnými poliami a zalesnenými horami.
Na pevnine aj na ostrovoch je veľa dedín. Domy sú väčšinou kamenné alebo drevené s balkónmi. Dediny vo vnútrozemí sú rozložené okolo rušných námestí, centrom mestečiek na pobreží je vždy prístav. Každé ročné obdobie má svoje čaro. Jar prichádza na začiatku apríla, kedy tisíce stredomorských kvetín rozkvitnú všetkými farbami. Horúce obdobie začína v máji. Priezračný vzduch a slnečné svetlo dávajú vyniknúť kráse krajiny. Zimy sú v nížinách teplé a vlhké, v horách občas aj sneží.
Milovníci slnka prichádzajú na dovolenky do Grécka v lete, milovníci histórie po celý rok. Z doby bronzovej pochádzajú mínojské paláce v krétskych mestách Knósos, Festos a Mália, opevnené mestá Mykény a Tyrins a staré mesto Théra na rovnomennom ostrove. Aténska Akropola je najväčším objektom architektúry klasického obdobia. Veľkými lákadlami pre turistov sú aj starobylé mestá Delfy a Olympia a tiež pozostatky posvätného mesta Dilos. Rozľahlý amfiteáter v Epidaure, z ktorého je nádherná vyhliadka na nížinu Argolis a odeon Harolda Attika na úpätí Akropole sú dejiskom medzinárodných umeleckých festivalov.
Medzi byzantskými pamiatkami vynikajú elegantné kostoly a kláštory zdobené mozaikami. Thessaloniki, ktoré boli druhým najväčším byzantským mestom a roku 1997 európskou kultúrnou metropolou, majú mnoho kostolov. Kláštory v Dafni a Osios Loukas sú známe svojou architektúrou aj umeleckými pokladmi. Benátska a Francká nadvláda na začiatku 13. storočia obohatila grécke mysy a ostrovčeky malebnými hradmi a opevnenými mestami, ako sú Monemvassia, Náxos, Koróni a zo všetkých najkrajší Ródos.
Tradície a budúcnosť priťahovania opaskov
Gréci majú v obľube tradičné národné tance, piesne a malebné kroje. Najznámejšie festivaly ľudovej hudby sú späté s gréckou pravoslávnou vierou. Ktorú vyznáva 98% obyvateľov. V mnohých vidieckych oblastiach prežívajú dialekty. Život je tu jednoduchý. Starí ľudia obliekajú cez sviatky ručne tkané odevy a vyšívané kroje. Ručne tkané koberce a prikrývky sa stále ešte zhotovujú v Thrákii, na Kréte a v strednom Grécku.
Ženy sú v mnohých smeroch diskriminované. Veľa malých živností sú rodinnými podnikmi, v ktorých ženy pracujú bez nároku na mzdu. Vo vidieckych oblastiach sa nepatrí, aby slobodné dievča alebo žena vychádzala na verejnosť bez sprevádzania niekoho z rodiny. Hovorí sa že Gréci zvyknú sledovať chod sveta. Krajina však stojí pred neľahkou úlohou vybudovať moderné hospodárstvo v situácii, kedy staré tradície pomaly miznú, krajina si žije značne nad pomery a zadĺženosť dosahuje astronomické výšky. Nutnosť použitia finančnej výpomoci od partnerských krajín Európskej únie naznačuje pre obyvateľov Grécka nepopulárnu budúcnosť priťahovania opaskov.